Čaká nás pekný víkend, ktorý sme sa rozhodli využiť, vzhľadom na súčasnú korona situáciu, na potulky po Slovensku. Ako cieľ cesty sme si zvolili Oravu. Viac o našom tripe sa dočítaš v tomto článku.
Príprava
Je piatok, deň pred tripom. Dohadujeme miesto stretnutia a približnú trasu. Veľmi nešpekulujeme, v podstate sme všetko dohodli v pár správach. Posledná kontrola počasia, nachystať batoh, vyspať sa a môžeme vyraziť.
Kávička a cesta na meetingpoint
Všetko mám nachystané, už len skontrolovať tlak v pneumatikách a môžem vyraziť na miesto stretnutia – do Popradu. Samozrejme, míňam benzínku a hneď na to sa rozsvieti rezerva, tak po ceste tankujem v Spišskej Novej Vsi. Pred Popradom zisťujem, že som urobil dobre, keď som sa rozhodol zobrať normálne gate namiesto kevlarok. Hold aprílové chladné rána.
Na miesto stretnutia prichádzam ako prvý. Mám čas, tak vychutnávam rannú kávu pri pohľade na zasnežené Tatry.
Po pár minútach prichádza Stano. Počas kávičkovania riešime, či cestu do Mikuláša strihneme po diaľnici alebo po starej ceste. Keďže ráno bolo ešte pomerne chladno, rozhodli sme sa pre pomalšiu cestu mimo diaľnice. Rýchlo dokupujeme nejakú sváču na cestu a môžeme vyraziť.
Cesta na Oravu
Je niečo po desiatej a vyrážame po starej osemnástke smer Orava. Približne po hodinke cesty zastavujeme pred Zubercom. Odtiaľ máme perfektný výhľad na Liptovskú Maru a zasnežené vrcholy Nízkych Tatier. Bola by škoda takéto fotogenické miesto nevyužiť, tak cvakáme čo sa dá.
Pokračujeme ďalej k Oravskej priehrade. Po necelej hodinke cesty prechádzame priehradný múr a zastavujeme pri malom altánku. Čas na malé občerstvenie v podobe Birellu a pumpovej bagety.
Najedení a plní energie sme sa rozhodli, že navštívime slovenské Rio de Janeiro v dedinke Klin. Táto dedinka je známa sochou Ježiša s rozpätými rukami, ktorá sa týči na blízkom kopci. V podstate ide o unikát, keďže takéto sochy nájdeme na celom svete iba tri. Prvá – najznámejšia v Rio de Janeiro, druhá, menej známa, v Lisabone a tretia na Slovensku.
Z dediny Klin sme si to namierili do Ružomberku, kde sa sa rozhodovali, čo ďalej. Keďže deň ešte zďaleka nekončil rozhodli sme sa pokračovať na Donovaly a Banskú Bystricu. Táto časť cesty bola už len o vození sa, preto ju vynechám.
Mapa
Verím, že sa ti článok páčil a možno v blízkej budúcnosti zamieriš na podobné miesta ako sme boli my. Ak máš nejaký tip, kam sme mali ísť, ale sme tam neboli, určite sa s ním podeľ a napíš ho do komentára.
